The prevalence of shortened muscles of the lower limbs in school-aged children

 

E. Musilová1, J. Jančík2, E. Žiaková3, N. Sládeková4, M. Ištoňová5,6
1,2 FTVŠ, Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská republika
3 FO a ZOŠ, Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, Slovenská republika
4 Fakulta zdravotníckych vied, Univerzita sv. Cyrila a Metoda vTrnave, Piešťany, Slovenská republika
5 NZZ FyzioRehab s.r.o., Rehabilitačné pracovisko, Lipany, Slovenská republika
6 Lekárska fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Slovenská republika

 

Rehabil Fyz Lek 2022; 29(1): 4–10. doi: 10.48095/ccrhfl20224 

 

hrn: Detský vek je etapa života, v ktorej dochádza k najrýchlejšiemu rastu kostí a príslušných svalových štruktúr, ktorých objem a dĺžka sa rýchlo zväčšujú. Pre súmerný rast je dôležité rovnovážne zaťaženie organizmu a súmerná práca svalovej sústavy. Príspevok poukazuje na prítomnosť funkčných porúch pohybového systému už v školskej populácii, kde za posledné roky sa preukazuje trend ich stúpania. Prieskumu sa zúčastnilo 58 žiakov vo veku 10–15 rokov. Rozdelili sme ich podľa veku na skupinu mladších a starších žiakov. V každej skupine boli žiaci, ktorí sa aktívne venujú bojovému športu taekwondo (športujúci) a žiaci bez tejto aktivity (nešportujúci). Keďže taekwondo je šport, ktorý si vyžaduje vysokú pružnosť dolných končatín, predpokladali sme, že sa v tejto oblasti nevyskytne prítomnosť skrátených svalov. Predpokladali sme u mladých probandov nízky výskyt vybraných skrátených svalových skupín dolných končatín, čo sa nepotvrdilo. V celom súbore najväčšie skrátenie vykazovali flexory kolenného kĺbu – 40 % u mladších a 42 % u starších žiakov. Vo výsledkoch v skupine mladších žiakov sa štatistický významný rozdiel na 5% hladine významnosti nepotvrdil, ale v skupine starších žiakov pre flexory kolenného kĺbu a adduktory bedrového kĺbu sa potvrdil. Nižší výskyt vybraných skrátených svalov v prospech športujúcich žiakov sme potvrdili v oboch vekových kategóriách. 

 

Summary: Childhood is astage of life during which occurs the fastest growth of bones and related muscle structures; their volume and length increases rapidly. Abalanced exertion on the body as well as symmetrical work of the muscular system is essential for even growth. This study points out the presence of functional disorders of the locomotor system already present in the school population, in which the increase trend has been demonstrated in the recent years. The survey involved 58 students aged 1015 years, divided according to their age into two groups, younger and older students. In each group, there were students who were actively involved in the sport of taekwondo (athletes) and students without this activity (non-athletes). Since taekwondo is asport that requires high flexibility of the lower limbs, we assumed absence of shortened muscles in this group. We assumed alow incidence of selected shortened lower limb muscle groups in the young probands, which has not been confirmed. The flexors of the knee joint showed the most significant shortening in participants 40% in the younger students and 42% in the older students. The results in the group of younger students were statistically insignificant with the level of significance of 5%, however, the results have been confirmed in the group of older students for knee flexors and hip adductors. We confirmed alower incidence of selected shortened muscles in favour of the athlete students in both age categories. 

 

 

Úvod 

V súčasnosti sledujeme celosvetový úbytok pohybovej aktivity v celej populácii, hlavne u detí v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami. Táto zmena sa zákonite negatívne odzrkadľuje aj na pohybovom aparáte. Nedostatok pohybu pravidelne a stereotypne zaťažuje určitú svalovú skupinu a nedostatočne kontrahuje inú, čo dáva možnosť z dlhodobého hľadiska vzniku patologických pohybových stereotypov. Pravidelná a správne prevedená pohybová aktivita so sebou prináša množstvo pozitív a je kľúčovým faktorom pre optimálny rozvoj mladej generácie. 

Práve skupina 10–15 ročných detí zažíva túto zmenu od narodenia nevediac o tom, že sa stávajú budúcimi pacientmi. Alarmujúco vysoké čísla dosahuje nielen nárast obezity detí, ale aj chybné držanie tela a s tým spojené ťažkosti. Školský vek je obdobie sprevádzané typickými početnými nerovnomernými biologickými zmenami, ktorých nastúp je vysoko individuálne podmienený [1]. Plasticitou nervového systému sa vytvárajú priaznivé podmienky a predpoklady k rozvoju rýchlostných schopností, zvýšeným hormonálnym pôsobením sa výrazne mení rast tela, výška a hmotnosť, zreteľne sa zvyšuje svalová sila a pravidelnou pohybovou aktivitou sa priaznivo ovplyvňuje proces osifikácie. V staršom školskom veku narastá výkonovo sila a vytrvalosť, avšak pohyblivosť chrbtice a kĺbov je nižšia oproti mladšiemu veku. Kostrové svalstvo sa zrýchlene vyvíja a svaly zväčšujú svoj objem [2]. Nastáva efektívny nárast explozívnej sily horných a dolných končatín a súvisí to práve s akceleráciou rozvoja svalstva. U mužov nové telesné disproporcie prinášajú aj nové podmienky pre činnosť svalov. Rast do dĺžky je v porovnaní s rastom do šírky oveľa rýchlejší, čo má za následok zmenu pákových pomerov, ktoré sa podieľajú na celkovom motorickom vývoji jedinca [3]. 

Tieto kvalitatívne a kvantitatívne zmeny jednotlivých systémov v tomto období možno využiť pre to ktoré športové odvetvie. Zabezpečenie dostatočnej a vhodnej pohybovej stimulácie už od útleho veku dieťaťa slúži ako prevencia vzniku funkčných porúch pohybového systému a je podmienkou zdravého telesného vývoja detí [4]. 

 

Taekwondo 

Taekwondo bol pôvodne vytvorený pre potreby vojenského výcviku v armáde, neskôr sa prispôsobil pre širokú populáciu. Ide o tradičný kórejský bojový šport, ktorý vznikol v roku 1955 so súhlasom majstrov bojových umení so zameraním na široké spektrum bojových štýlov [5]. Vo voľnom preklade znamená umenie boja technikou rúk a nôh v rôznych postojoch a technikách v nadväznosti na seba za účelom neozbrojenej sebaobrany. Zjednocuje útočné a obranné techniky s vopred stanoveným poradím cvičení a s rôznym stupňom náročnosti so zapojením hlavne dolných končatín. Útočné fázy trvajúce niekoľko sekúnd sa striedajú s 2× dlhšími prestávkami v rámci jedného kola. Taekwondo využíva vysokú pružnosť, dynamickú silu, a rytmickosť svalstva dolných končatín pre dokonalé a presné prevedenie určených techník ako nepretržitú reťaz akcií s využitím pravidelného dýchania [6]. 

Tento šport a skladá z vyše 3 200 presne opísaných pohybov, kopov, pádov, úchopov, úderov, blokov, sekov a úhybov. Prebral veľa prvkov z karate a ďalších bojových umení. 

  

Súbor a metodika práce 

Prieskumu sa zúčastnilo 58 zámerne vybraných probandov oboch pohlaví s diferencovanou úrovňou pohybovej aktivity z mestského aj vidieckeho prostredia bratislavského kraja, ktorých sme rozdelili podľa veku na dve skupiny. Všetci probandi boli s dominantnou pravou stranou. Prvú tvorili žiaci vo veku 10–12 rokov a druhú 13–15 rokov. Obe vekové kategórie boli následne rozdelené na športujúcich a nešportujúcich žiakov. Športujúci (n = 28) sa okrem absolvovania povinnej telesnej výchovy zúčastňovali pravidelných tréningov v klube Ryong Teakwondo v Bratislave viac ako rok. Frekvencia tréningov bola 3× týždenne. Nešportujúci (n = 30) absolvovali iba povinnú telesnú výchovu. Z hľadiska veku bolo v skupine mladších žiakov (10–12 ročných) 10 športujúcich a 10 nešportujúcich a v skupine starších žiakov (13–15 ročných) bolo 18 športujúcich a 20 nešportujúcich. Údaje sme získali hodnotením vybraných svalov dolných končatín na pravej strane funkčným svalovým testom podľa Jandu. Údaje sme následne spracovali matematicko-štatistickými metódami. Sledované ukazovatele sme hodnotili v percentách a štatistickú významnosť po získaní dát sme vyhodnocovali Mann-Whitney U-testom na 5% hladine významnosti. 

 

Výsledky 

Testovaním svalového skrátenia podľa veku bez rozdelenia probandov na športujúcich a nešportujúcich sme zistili relatívne vysoké percento vybraných skrátených svalových skupín. Aj napriek tomu, že ide o adolescentov, v celom súbore sme zaznamenali svalové skrátenie v oboch skupinách, ktoré kumulovalo najmä pri flexoroch kolenného kĺbu. 

V skupine mladších žiakov (n = 20) bolo prítomné skrátenie v poradí – flexory kolenného kĺbu, adduktory bedrového kĺbu a rovnaké percentuálne hodnotenie dosiahli extenzory kolenného kĺbu a flexory bedrového kĺbu. V skupine starších žiakov (n = 38) sme namerali skrátenie v poradí – flexory kolenného kĺbu, flexory bedrového kĺbu, extenzory kolenného kĺbu a adduktory bedrového kĺbu (graf 1, 2). 

Pri testovaní flexorov kolenného kĺbu (m. biceps femoris, m. semitendinosus, m. semimembranosus) sme zaznamenali rovnomerné percentuálne rozdelenie funkčnej poruchy svalov medzi oboma skupinami žiakov, športujúcich a nešportujúcich. Diagnostikovali sme skrátenie svalov u 40 % probandov. Signifikantný rozdiel medzi skupinami nebol zaznamenaný (graf 3). 

Testovaním adduktorov bedrového kĺbu (m. adductor longus, m. adductor brevis, m. adductor magnus, m. pectineus, m. gracilis) sme zistili, že frekvencia výskytu skrátenia bola nižšia v skupine športujúcich žiakov. V súbore taekwondistov bolo zistené skrátenie svalov u 20 % probandov a v súbore nešportujúcich žiakov u 50 % žiakov. Štatisticky významnú hodnotu normy v prospech taekwondistov sme nezaznamenali (graf 4). 

Výsledky hodnotenia funkčnej poruchy m. rectus femoris má pozitívny trend nižšieho výskytu funkčnej poruchy v prospech športujúcej mládeže. V skupine taekwondistov sme zistili skrátenie iba u 10 % a v nešportujúcej skupine 50 %. Vecný rozdiel v percentuálnych hodnotách medzi skupinami je výrazný, ale signifikantný rozdiel sa nepreukázal (graf 5). 

Pri zisťovaní stavu m. iliopsoas sme u športujúcich detí zaznamenali 20% skrátenie svalu a u nešportujúcich detí 40%. Napriek rozdielom v percentuálnych hodnotách sa štatisticky významný rozdiel, ktorý by preukázal výrazne nižšie zastúpenie skrátenia svalu u športujúcich detí, nezaznamenal (graf 6). 

Skrátenie flexorov kolenného kĺbu sme u starších žiakov zaznamenali v oboch skupinách. Nižší výskyt (22 %) preukázali športujúci taekwondisti a vyšší výskyt (70 %) nešportujúci. Výrazné percentuálne rozdiely sa preukázali aj ako štatisticky významné na 5% hladine významnosti (graf 7). 

Pri hodnotení m. iliopsoas väčšina žiakov v oboch skupinách nevykazovala skrátenie (67 %). V športujúcej skupine skrátenie bolo zistené u 33 % testovaných a v nešportujúcej skupine 45 %. Signifikantne vyššiu úroveň normy svalu v prospech športujúcich sme štatisticky nepotvrdili (graf 8). 

Testovanie m. rectus femoris vykazovalo vyššie percentuálne hodnoty u nešportujúcich detí (40 %). U športujúcich boli hodnoty skoro o polovicu nižšie (28 %). Štatisticky významný rozdiel sa na 5% hladine významnosti nepotvrdil (graf 9). 

Športujúca skupina žiakov zaznamenala najnižší výskyt skrátenia adduktorov bedrového kĺbu (22 %). Funkčné skrátenie sme evidovali u 55 % nešportujúcich žiakov. V štatistickom teste významnosti rozdielov sa potvrdil signifikantne vyšší rozdiel v zastúpení normy adduktorov bedrového kĺbu v športujúcej skupine (graf 10). 

Pri meraní jednotlivých svalov v skupinách sme zaznamenali v mladšej vekovej skupine najväčšie skrátenie u flexorov kolenného kĺbu (40 %). Druhými najčastejšie skrátenými svalmi boli adduktory bedrového kĺbu (35 %) a rovnaké skrátenie (30 %) dosahovali  flexory bedrového kĺbu a extenzory kolenného kĺbu. V skupine starších detí na prvom mieste boli flexory kolenného kĺbu (42 %), nasledovali flexory bedrového kĺbu (39 %), extenzory kolenného kĺbu (34 %) a najmenší počet detí malo skrátené adduktory bedrového kĺbu (32 %). 

 

Diskusia a záver 

Na základe našich výsledkov a hodnotení pohybového systému žiakov dvoch vekových kategórií môžeme konštatovať relatívne vysokú prítomnosť skrátenia nami vybraných svalov dolných končatín. Najvyšší výskyt sa týkal flexorov kolenného kĺbu. U mladších žiakov predstavoval 40 % a u starších žiakov 42 % skrátenia. Podobné merania zaznamenali aj iní autori. Vo viacerých publikáciách je u športujúcich detí zaznamenané skrátenie hamstringov z hľadiska laterality. V skupine mladších žiakov (10–12 ročných) navštevujúcich len hodiny povinnej telesnej výchovy merania preukázali až 70 % výskyt skrátenia flexorov kolena u chlapcov. Naše výsledky poukazujú na podobný trend výskytu skrátených flexorov kolena v rovnakej vekovej a pohybovej skupine. Predpoklad o signifikantne nižšom výskyte skrátených svalov dolných končatín v prospech športujúcich žiakov sme potvrdili v oboch vekových kategóriách. V skupine starších žiakov sme zistili nižší počet (18,9 %) skrátených svalov u taekwondistov (športujúci) a v nešportujúcej skupine 10 % viac prítomných skrátených svalov oproti mladšej kategórii. U 52 % testovaných starších žiakov nešportujúcej skupiny bol zistený aspoň jeden skrátený sval. 

Pohybom možno ovplyvňovať konkrétne časti tela, pôsobiť preventívne voči funkčným a možným neskorším štrukturálnym zmenám pohybového systému, ovplyvňovať ochorenie a redukovať riziko vzniku civilizačných ochorení s odďaľovaním ich rozvoja a rozvinutia komplikácií a v neposlednom rade zlepšovať celkovú zdatnosť organizmu [7]. Vyššia a pravidelná pohybová aktivita spôsobuje opakované, stereotypné zaťažovanie pohybového aparátu a jednostranné preťažovanie, čo vedie k vzniku a rozvoju funkčných porúch [8,9]. Domnievame sa, že ak sa zaťažuje pohybový systém správne s prítomnou dostatočnou relaxáciou, k vzniku porúch a zmene pohybového vzorca nemusí dôjsť. Taekwondo je dynamický šport a v prieskume nám ukázal v skupine realizujúcej tento druh športu percentuálne menej skrátených svalov voči nešportujúcim a pri porovnaní vekových skupín sme zaznamenali 3,1% pokles prítomnosti skrátených svalových skupín v prospech staršej vekovej kategórie. Hodnotenie svalov v našom prieskume mohli ovplyvniť aj iné faktory, ako predošlá skúsenosť s aktívnym športovaním, spontánne zvýšená pohybová aktivita nešportujúcej skupiny, kvalitné a aktívne trávenie voľného času a iné. V kategórii mladších žiakov sme nezaznamenali v nami vyšetrovaných svaloch štatisticky významný rozdiel v prospech športujúcej skupiny. Domnievame sa, že dôvodom je nízky počet respondentov, krátka pohybová aktivita v danom športe. Aj napriek tomu je prítomný nižší počet skrátených svalov v porovnaní s nešportujúcou skupinou. V kategórií starších žiakov sme nezaznamenali štatisticky významný rozdiel v m. iliopsoas am. rectus femoris, štatisticky významné boli flexory kolenného kĺbu a adduktory bedrového kĺbu. Pozorujeme nižší výskyt skrátených svalov v porovnaní s mladšou vekovou skupinou. Predpokladáme, že práve dlhšie obdobie trénovania, zaradenie kompenzačných cvičení a pravidelná pohybová aktivita formou taekwonda mala vplyv na výsledky. Taekwondo ako jedna z možností trávenia voľného času má preukázateľne pozitívny efekt pre zdravie. Tréning taekwonda je primárne zameraný na zlepšenie zdravia, fyzickej sily, či dosahovanie maximálnych výkonov. Je benefitom pre správny telesný vývoj, kognitívny, emocionálny a sociálny rozvoj osobnosti [10]. Má pozitívny vplyv na vôľové vlastnosti, koncentráciu, sebadisciplínu, sebavedomie a zvládanie stresu jedinca [11]. 

Je veľmi dôležité už od detstva budovať vzťah detí k pohybu. Pohybová aktivita na školách nie je pestrá a dostačujúca a je nutné mať vhodné pohybové aktivity aj mimo školu. Výsledkom pozitívneho a zábavného vnímania športu mladými v škole môže byť ich neskorší záujem o pohybové aktivity aj mimo nej. Každá motivácia s následnou realizáciou k pohybu je preventívnym prvkom pred v budúcnosti vznikajúcimi funkčnými dysbalanciami a poruchami. Mladý organizmus je pri športovaní viac namáhaný, kladené sú na neho vyššie nároky. Akcent je kladený na maximálny výkon, ktorý je však veľakrát spájaný s nesprávnymi kompenzačnými mechanizmami v hybnej sústave, ktoré skôr alebo neskôr môžu spôsobiť patologické stavy so športom často nezlučiteľné [12]. Za prevenciu skrátenia svalov a rozvoja svalových dysbalancií považujeme zabezpečenie rovnováhy jednotlivých svalových skupín a v prípade vzniku svalových dysbalancií je vhodné zakomponovať do cvičebných jednotiek série kompenzačných cvičení s dostatočne dlhými prestávkami a správne prevedené strečingové cvičenia. 

 

 

Doručené/ Submitted: 20. 10. 2021 
Prijaté/Accepted: 15. 1. 2022 

 

Korešpondenčný autor: 
MUDr. Eva Musilová, PhD. 
Katedra biologický
ch a lekárskych vied  
Fakulta telesnej výchovy a športu UK 
Nábr. arm. gen. L. Svobodu 9 
814 69 Bratislava 
Slovenská republika 
e-mail: eva.musilova@uniba.sk 

 

 

Literatúra 

1. Dovalil J. Výkon a trénink ve sportu. Praha: Olympia 2002. ISBN 80-7033-760-5. 
2. Kanásová J. Svalová nerovnováha u 10–12 ročných žiakov a jej ovplyvňovanie v rámci školskej telesnej výchovy. Bratislava: Peter Mačura PEEM 2005. ISBN 80-89197-33. 
3. Riegerová J, Přidalová M, Ulbrichová M. Aplikace fyzické antropologie v tělesné výchově a sportu. Příručka funkční antropologie. Olomouc: Hanex 2006. ISBN 80-85783-52-5. 
4. Labudová J. In: Charakteristika pohybových činností športu pre všetkých. Bratislava: Peter Mačura PEEM 2005. ISBN 80-89197-34-5. 
5. Jančík J. Výskyt vybraných skrátených svalov dolných končatín športujúcich a nešportujúcich detí staršieho školského veku. Bratislava 2019. Diplomová práca. Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta telesnej výchovy a športu, Katedra športovej kinantropológie. 
6. Kyong ML. Taekwondo – Průvodce sportem. České Budějovice: Kopp 2005. ISBN 80-7232-246-X. 
7. Musilová E et al. Funkcia a poruchy pohybového systému. Bratislava: UK v Bratislave 2020. ISBN 978-80-223-4978-9. 
8. Bursová M. Kompenzační cvičení. Praha: Grada Publishing 2005. ISBN 80-247-0948-1. 
9. Kolář P et al. Rehabilitace v klinické praxi. Praha: Galén 2012. ISBN 978-80-7262-657-1. 
10. Lee KH, Song HS. The Relationship study between taekwondo training and self-concept development among elementary school children. Korean J Phys Edu 2006; 121–129. 
11. Lakes KD, Hoyt WT. Promoting self-regulation through school-based martial arts training.  
J Applied Developmental Psychology 2004; 25(3): 283–302. doi: 10.1016/j.appdev.2004.04.002. 
12. Peterson L, Renström P. Sports injuries: their prevention and treatment. 3rd ed. London: Martin Dunitz 2001. 
13. Chang D, Hwang S. The development of anger management program based on acceptance and commitment therapy for youth taekwondo players. J Exerc Rehabil 2017; 13(2): 160167. doi: 10.12965/jer.1732882.441. 

 

 

Článek byl uveřejněn s laskavým svolením redakce Rehabilitace a fyzikální lékařství.
www.prolekare.cz/casopisy/rehabilitace-fyzikalni-lekarstvi